Kostra sa dokáže prispôsobiť mechanickému zaťaženiu a zlepšiť tak svoju pevnosť. To pekne dokazuje štúdia hráčov baseballu, ktorí majú takmer dvojnásobnú pevnosť diafýzy humeru na dominantnej ruke v porovnaní s kontralaterálnou "nehádzajúcou" rukou (viď foto).
Nie všetci atléti však majú „dobrú“ kostru
Predpoklad, že všetci športovci vďaka pravidelnému vystavovaniu sa záťaži majú dobré zdravie kostí, je mylný. Kosti najlepšie reagujú na veľké zaťaženia vykonávané vysokou rýchlosťou. Lepší potenciál teda majú aktivity spojené s impulzívnym zaťažením, ako je prerušované, explozívne skákanie a/alebo šprint s rýchlymi zmenami smeru.
Gymnastické aktivity generujú jedny z najväčších osteogénnych stimulov, a preto majú gymnastky vysoké hodnoty kostnej hmoty. Zaujímavé je, že gymnastky majú tiež vysoký výskyt únavových poranení kostí, čo naznačuje obmedzenú schopnosť ich dobre prispôsobenej kostry tolerovať aplikovanú záťaž. Podobne sú na tom napríklad aj basketbalisti.
Naopak, plavci a cyklisti majú obmedzené osteogénne stimuly, čo vedie k nižším hodnotám kostnej hmoty v porovnaní s inými športovcami. Napriek tomu majú menej časté únavové poranenia kostí, pravdepodobne vďaka nižšej záťaži na kosti.
Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť pochopenia rovnováhy medzi aplikovaným zaťažením kostí a ich zdravím naprieč rôznymi skupinami športovcov.
Bežci na dlhé trate majú jedny z najvyšších výskytov únavových poranení kostí. Jedným z mnohých faktorov je práve zdravie kostí, ktoré môže byť ovplyvnené mnohými príčinami. Jedným z nich je fakt, že beh na dlhé vzdialenosti nie je najlepšou aktivitou pre budovanie kostnej hmoty.
Kostné bunky otupia – stanú sa „hluchými“ voči opakovanej záťaži. Strácajú 95 % svojej mechanosenzitivity už po niekoľkých minútach behu – „začnú sa nudiť a prestanú reagovať.“
„Kosť vníma záťaž cca prvých 10 minút.“ To spomenul už Greg Lehman na kurze v Prahe, ktorý sme minulý rok organizovali. (poznámka redakcie)
Viac ako 90 % mechanosenzitivity sa obnoví po 4–8 hodinovom odpočinku medzi záťažami. Niekoľko minút cvičenia zameraného na kosti (napr. plyometria) neskôr počas dňa po behu môže generovať ďalšiu adaptáciu kostí nad rámec toho, čo je vytvárané iba behom.
Pre kosti je dobrá záťaž v rôznych smeroch
Vojenskí rekruti v základnom výcviku s predchádzajúcou históriou hrania loptových športov mali takmer o 1/3 menšiu šancu na vznik únavového poranenia kostí v porovnaní s tými, ktorí tieto športy nehrali.
Štúdia tiež uvádza, že viacsmery pohybu by mali byť podporované už od veľmi mladého veku, keď je kostra najviac tolerantná, a špecializácia na jeden šport by mala byť odložená aspoň do strednej školy, aby sa vyvinula robustná kostra, ktorá vydrží viacsmery záťaže. (podrobnejšie v štúdii)
Zdroj:
WARDEN, Stuart J.; EDWARDS, W. Brent; WILLY, Richard W. Preventing bone stress injuries in runners with optimal workload. Current osteoporosis reports, 2021, 19.3: 298-307.
