Tradične sa cvičenie zameriava na koleno s dôrazom na silu a koordináciu quadricepsu femoris (QF), a v poslednej dobe sa ďalej cvičenie zameriava aj na oblasť bedra. Podľa najnovšieho systematického prehľadu nie sú na odporúčanie konkrétneho typu cvičenia pre PFP dostatočne presvedčivé dôkazy. Dve štúdie z tohto prehľadu naznačujú, že edukácia pacienta môže byť pri znižovaní bolesti rovnako účinná ako intervencie založené na cvičení (ďalšie 2 štúdie uprednostňujú cvičenie pred edukáciou). Edukácia je odporúčaná predovšetkým u jedincov s kineziofóbiou, podobne ako pri chronických bolestiach dolnej časti chrbta (CLBP).
Této randomizovanej štúdie sa zúčastnilo 112 ľudí vo veku 16 - 40 rokov. PFP mali viac ako 3 mesiace – priemerne 39 mesiacov s bolesťami 3 a viac z 10 (VAS). Účastníci boli rozdelení do troch skupín:
- 39 osôb vykonávalo cvičenie zamerané na oblasť bedra
- 37 osôb vykonávalo cvičenie zamerané na koleno
- 36 osôb vykonávalo voľnú aktivitu
Všetci cvičili 3x týždenne po dobu 6 týždňov. Dávkovanie a typy cvičení pre skupiny BEDRO a KOLENO boli zvolené na základe odporúčaní z predchádzajúcich štúdií. Kontrolná skupina bola v rámci edukácie povzbudzovaná, aby bola fyzicky aktívna bez konkrétneho cvičebného režimu. Vopred štandardizovaná edukácia bola pre všetky skupiny rovnaká – pacientom bola vysvetlená problematika a boli povzbudzovaní k postupnému zvyšovaniu fyzickej aktivity bez nadmerného vyvolávania bolesti, bez tradičnej rady zameranej na biomechanické polohy dolnej končatiny alebo vyhýbanie sa určitým aktivitám – s cieľom minimalizovať kineziofóbiu.
Pokiaľ ide o kontrolu stavu jednotlivcov, porovnávali sa ukazovatele (bolesť, kineziofóbia, izometrická sila a test zostupu) na začiatku, po 3 mesiacoch a po 12 mesiacoch. Všetky tri skupiny zaznamenali zlepšenie, žiadna skupina nebola úplne bez bolesti. Medzi výsledkami však neboli žiadne významné rozdiely naprieč niekoľkými testovanými škálami.
