Chronická bolesť dolnej časti chrbta (CLBP) je jednou z hlavných príčin invalidity na celom svete, ktorá je často zhoršovaná strachom z pohybu a vyhýbavým správaním. Toto správanie, ktoré môže byť v akútnej fáze bolesti ochranné (adaptívne), sa pri dlhodobom pretrvávaní bolesti stáva škodlivým (maladaptívnym), ak bolesť pretrváva aj po zahojení tkanív. Táto štúdia skúma, ako psychologické faktory, konkrétne špecifický strach z pohybu vo vzťahu k určitej úlohe oproti všeobecným strachom súvisiacim s bolesťou, ovplyvňujú pohybové vzory u jedincov s CLBP.

Cieľom výskumu (Matheve a kol., 2024) bolo zistiť, či je trvanie daného požadovaného pohybu/úkony a rýchlosť pohybu u pacientov s CLBP lepšie predpovedateľné pomocou špecifických psychologických meradiel zameraných na konkrétne úlohy súvisiace s bolesťou oproti všeobecným meradlám. Štúdia tiež skúmala rozdiely v pohybových vzoroch medzi jedincami s CLBP a osobami bez bolesti a to, ako sú tieto vzorce ovplyvnené psychologickými faktormi.

Ako výskum prebiehal?
Štúdia využila vstupné údaje z randomizovanej kontrolovanej štúdie, ktorej sa zúčastnilo 55 pacientov s CLBP a 54 osôb bez bolesti. Účastníci vykonávali úlohu zahŕňajúcu zdvíhanie bremena, počas ktorej sa merali rýchlosť („movement velocity“, používané napr. pre špecifické oblasti, ako sú stavce L1 alebo S1) a trvanie pohybu („movement duration“, používané na zistenie celkového času na dokončenie úkonu). Mali zdvíhať krabicu, ktorá vážila 4 kg. Rozmery krabice boli 40 × 30 × 23,5 cm. Krabica bola umiestnená na platforme tak, že jej vrch bol vo výške 10 cm pod vrcholom pately účastníkov (kolennej čéšky), aby bol zdvíhací úkon prispôsobený výške každého jednotlivca. Psychologické hodnotenia zahŕňali všeobecné meradlá strachu súvisiaceho s bolesťou, ako je Tampa Scale for Kinesiophobia (TSK), a špecifické meradlá, ako je PHODA-Lift, ktoré sa zameriavajú na vnímanú škodlivosť konkrétnych činností (napr. zdvíhanie s ohnutým chrbtom).

Kľúčové zistenia
Špecifické meradlá ako lepšie predpovede: Štúdia zistila, že špecifické meradlo (PHODA-Lift) bolo najlepším prediktorom pohybového správania, pričom vysvetlilo 35 % trvania pohybu a 19-25 % parametrov rýchlosti pohybu. Naopak, všeobecné meradlá vnímanej škodlivosti vysvetlili výrazne menšiu časť variácie (6-8 %) a všeobecné meradlá strachu súvisiaceho s bolesťou (TSK a jeho subškály) nepomohli predpovedať pohybové správanie vôbec.

Rozdiely v pohybe medzi skupinami: Pacienti s CLBP potrebovali výrazne dlhší čas na dokončenie zdvíhacieho úkonu a pohybovali sa pomalšie v určitých častiach chrbtice (stavce L1 a drieková chrbtica) v porovnaní s účastníkmi bez bolesti. Tieto rozdiely boli najvýraznejšie u podskupín CLBP s vyšším skóre na špecifickom meradle pre danú úlohu (PHODA-Lift), čo naznačuje, že tí, ktorí vnímajú určité úlohy/pohyby ako škodlivejšie, vykazujú viac ochranné, pomalšie pohybové vzorce/správanie.

Dopady na liečbu a hodnotenie: Zistenia naznačujú, že špecifické psychologické hodnotenia zamerané na konkrétne úlohy sú užitočnejšie pre pochopenie pohybového správania u pacientov s CLBP než všeobecné meradlá strachu súvisiaceho s bolesťou. To má významné dôsledky pre klinickú prax, kde spoliehanie sa na všeobecné meradlá, ako je TSK, môže viesť k podceňovaniu vyhýbavého správania u niektorých pacientov.

Štúdia naznačuje, že pacienti s chronickou bolesťou dolnej časti chrbta (CLBP), ktorí nemali škodlivé presvedčenia o pohybe (napríklad sa nebáli, že zdvíhanie bremena je pre ich chrbát nebezpečné), sa v skutočnosti hýbali rýchlejšie než tí, ktorí mali vysokú mieru strachu z pohybu.

Záver
Štúdia potvrdila, že ľudia s CLBP sa hýbu pomalšie a často majú zakorenené škodlivé presvedčenia o pohybe a bolesti. Na rýchlosť pohybu sa môžeme tiež zamerať v rámci fyzioterapie. Ak Vás práca s chronickými pacientmi zaujíma, určite si pozrite náš SF Talk podcast s Mgr. Tomášom Kavkom:

Štúdia ďalej zdôrazňuje význam používania špecifických psychologických meradiel zameraných na konkrétne úlohy pre lepšie pochopenie a riešenie pohybových vzorcov u pacientov s CLBP. Presun zamerania z obecných meradiel strachu na špecifické hodnotenia umožňuje zdravotníkom presnejšie identifikovať a liečiť pacientov, ktorí vykazujú maladaptívne pohybové vzorce, čo v konečnom dôsledku zlepšuje výsledky liečby a znižuje mieru invalidity v tejto populácii.

Zdroj:
MATHEVE, Thomas, et al. Task-Specific Perceived Harmfulness Predicts Protective Movement Behaviour in Chronic Low Back Pain. Journal of Clinical Medicine, 2024, 13.17: 5025.