Všeobecne máme tendenciu oceňovať a interpretovať informácie, ktoré posilňujú naše presvedčenia. Preceňujeme informácie, ktoré podporujú to, čomu veríme, a naopak ignorujeme tie, ktoré naše presvedčenia spochybňujú. Ide o normálny jav, pozorovaný u každého z nás, nazývaný Confirmation bias. Tento jav ovplyvňuje aj našu klinickú prax.

Klinické pozorovanie

Povedzme, že pacienta liečime určitou intervenciou. Pacient nás niekoľkokrát navštívi a po troch týždňoch sa jeho stav výrazne zlepší. Najjednoduchšia interpretácia je, že to, čo sme urobili, bolo účinné. Problém je v tom, že zlepšenie môže, ale nemusí byť spôsobené liečbou. Existuje zásadný rozdiel medzi zmenou výsledku (klinickou zmenou pozorovanou v čase) a účinkom liečby (klinickou zmenou v čase, ktorá je spôsobená liečbou). V praxi pozorujeme zmenu výsledkov pacienta po troch týždňoch, ale len časť tejto zmeny je spôsobená efektom liečby/danou intervenciou. K pozorovanej zmene prispieva množstvo faktorov, vrátane nasledujúcich:

Natural history (prirodzený priebeh)
Mnohé stavy sa vyriešia úplne alebo do určitej miery samy (najmä akútne stavy). Napríklad u pacienta, ktorý sa deň po výronu členka dostaví s bolesťou, opuchom a obmedzenou funkciou, sa tieto príznaky počas nasledujúcich dvoch týždňov zlepšia. To platí bez ohľadu na to, či pacient podstúpi intenzívnu liečbu, minimálnu liečbu, neúčinnú liečbu alebo žiadnu liečbu. Hodnota zlepšenia v dôsledku prirodzeného priebehu sa môže líšiť prípad od prípadu.

Regression to the mean (regresia k priemeru)
Mnohé stavy majú epizodický alebo kolísavý priebeh. Pacienti väčšinu času nemajú žiadne (alebo len slabé) príznaky, ktoré sa striedajú s rôznymi vzplanutiami. Bežným príkladom sú bolesti chrbta a krku. Ľudia s týmito problémami zvyčajne vyhľadajú pomoc, keď sú príznaky najhoršie. Je pravdepodobné, že po takomto vzplanutí bude nasledovať opäť zmiernenie symptómov. V praxi to znamená, že sa stav po návšteve odborníka zlepší bez ohľadu na intervenciu.

Placebo efekty
Placebo efekty sú s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené manipuláciou s očakávaniami pacienta a/alebo klasickým podmieňovaním. Bez ohľadu na mechanizmus sú placebo efekty spojené s pôsobením konkrétnej intervencie.

Zdvorilí pacienti
Terapeut počas svojej práce nadväzuje s pacientom určitý vzťah. To môže viesť k tomu, že mnohí pacienti nechcú svojho terapeuta „sklamať“ tým, že by nereagovali na jeho snahu im pomôcť. To môže opäť skresľovať referované výsledky – môže sa im zdať, že sa ich stav viac zlepšil, alebo tvrdia, že sa zlepšil viac, než je skutočnosť.

Evidence Based Practice (EBP) neodmieta klinické skúsenosti (odbornú skúsenosť). Avšak pri vyhodnocovaní a používaní informácií je dôležité brať do úvahy možné predsudky. EBP tiež nie je o vyberaní toho, čo sa nám z publikovaných štúdií hodí. Ako klinickí pracovníci si pre dobrú prax musíme pripustiť možnosti vnímaného skreslenia prijímaných informácií, čo by malo platiť ako pre naše klinické skúsenosti, tak pre informácie z výskumu.

„Existuje mylná predstava, že EBP sa snaží preniesť klinické rozhodovanie do podoby kuchárky. V skutočnosti EBP vyzýva klinikov k akceptovaniu chýb vo svojom myslení a rozpoznávaniu svojich vlastných predsudkov, a vyžaduje, aby si osvojili zručnosti vyhľadávať, hodnotiť a začleňovať vedecké dôkazy do svojej praxe.“

Zdroj:

KAMPER, Steven J. Engaging with research: linking evidence with practice. Journal of orthopaedic & sports physical therapy, 2018, 48.6: 512-513.