Dříve jsme si mysleli, že fyzická aktivita může škodit medzistavcovým platničkám alebo že majú určitý počet cyklov, než sa poškodia, podobne ako súčiastka v aute. V dnešnom príspevku si predstavíme 2 štúdie z minulého roka (2020), ktoré skúmali pozitívne/negatívne dopady fyzickej (ne)aktivity na medzistavcové disky.
Prvá štúdia skúmala 308 športovcov (baseball, plávanie, basketbal, kendo, futbal a beh) s priemerným vekom 19 rokov. Ďalej zahrnula 71 nešportujúcich účastníkov v kontrolnej skupine. Platničky boli hodnotené pomocou pomeru ich výšky k výške stavca (hypertrofia disku) a pomeru intenzity signálu v jadre k intenzite signálu v prstenci (hydratácia jadra disku) na MRI. Výsledné údaje naznačujú, že športy (najmä tie náročnejšie na chrbticu – najlepšie dopadli basketbal a futbal) môžu byť u mladých športovcov spojené s priaznivými adaptáciami medzistavcových platničiek. V súlade s dôkazmi o ďalších tkanivách (svaly a kosti) táto štúdia dopĺňa dôkazy o tom, že špecifické typy záťaže môžu priaznivo modifikovať vlastnosti driekových platničiek.
Druhá štúdia skúmala celkom 385 osôb s priemerným vekom 56 rokov:
- 113 osôb cvičilo pravidelne najmenej 2 hodiny týždenne
- 118 cvičilo pravidelne 1 hodinu týždenne
- 57 nepravidelne asi 1 hodinu týždenne
- 97 necvičilo
Z tejto štúdie vzišli údaje, ktoré naznačujú, že nízka fyzická aktivita po dobu 14 rokov koreluje s nárastom degenerácie medzistavcových platničiek hrudnej a driekovej chrbtice. Štúdia zároveň nezistila štatisticky významnú súvislosť medzi degeneráciou diskov a fyzickou prácou, chôdzou alebo jazdou na bicykli.
Zdroje:
1) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32691862/
2) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32360761/