Keď máte dobrú náladu, kráčate veselo a vzpriamene, a naopak, keď máte náladu pod psa, vaša chôdza je skleslá. Ale je tento vplyv jednosmerný?
Skupina vedcov sa nedávno pokúsila odpovedať na túto otázku jednoduchým experimentom. (1) Vedci ukázali skupine dobrovoľníkov zoznam pozitívnych a negatívnych slov, ako napríklad priateľský, zábavný alebo strašidelný, osamelý atď. Potom dobrovoľníci kráčali na bežiacom páse a sledovali ukazovateľ, ktorý sa otáčal doľava alebo doprava.
Vedci týmto ukazovateľom pohybovali podľa toho, či dobrovoľníci kráčali skleslejšie (natočenie ukazovateľa doľava) alebo nadšene (natočenie ukazovateľa doprava). Účastníci však nevedeli, podľa čoho sa ukazovateľ otáča. Polovica z nich mala za úlohu udržať ukazovateľ vľavo a druhá polovica vpravo. Obe skupiny sa rýchlo naučili, ktoré pohyby vedú k akému natočeniu.
Po 20 minútach chôdze na páse účastníci štúdie zapísali čo najviac slov, ktoré si pamätali. Tí, ktorí kráčali depresívnym štýlom, si zapamätali viac negatívnych slov, zatiaľ čo tí, ktorí kráčali veselým štýlom, si pamätali viac pozitívnych slov.
Z predchádzajúcich štúdií vyplýva, že tí, ktorí si zapamätajú viac negatívnych slov, majú väčšie sklony k depresiám. (2)
Štúdií, ktoré skúmali vzťah nálady a držania tela alebo dynamickej aktivity, bolo viac. Všeobecne známe sú pokusy s pozdĺžne vloženou ceruzkou medzi zuby. Ceruzka medzi zubami aktivuje svaly, ktoré sa podieľajú na úsmeve (napr. m. zygomaticus) a jedinci s takto vloženou ceruzkou sa napríklad viac smejú kresleným vtipom. (3) Tento efekt môže byť aj opačný, čo môže prispievať k depresívnym stavom u pacientov neschopných sa usmievať (Parkinsonova choroba, Bellova paréza atď.)
Na záver možno povedať, že ak sa ráno cítite mizerne, skúste kráčať o niečo veselšie a široko sa usmievať. Aj keby sa vám nálada nezlepšila, môžete aspoň rozveseliť niekoho, kto vás takto uvidí.
Zaujímavé je tiež to, že u pacientov trpiacich depresiou je efekt cvičenia minimálne porovnateľný s efektom antidepresív (4,5), ale o tom niekedy nabudúce.
Zdroj:
Michalak J, Rohde K, Troje NF. How we walk affects what we remember: gait modifications through biofeedback change negative affective memory bias. J Behav Ther Exp Psychiatry. 2015 Mar;46:121–5.
Ramel W, Goldin PR, Eyler LT, Brown GG, Gotlib IH, McQuaid JR. Amygdala reactivity and mood-congruent memory in individuals at risk for depressive relapse. Biol Psychiatry. 2007 Jan 15;61(2):231–9.
Strack F, Martin LL, Stepper S. Inhibiting and facilitating conditions of the human smile: a nonobtrusive test of the facial feedback hypothesis. J Pers Soc Psychol. 1988 May;54(5):768–77.
Babyak M, Blumenthal JA, Herman S, Khatri P, Doraiswamy M, Moore K, et al. Exercise treatment for major depression: maintenance of therapeutic benefit at 10 months. Psychosom Med. 2000 Oct;62(5):633–8.
Hoffman BM, Babyak MA, Craighead WE, Sherwood A, Doraiswamy PM, Coons MJ, et al. Exercise and pharmacotherapy in patients with major depression: one-year follow-up of the SMILE study. Psychosom Med. 2011 Mar;73(2):127–33.
