Spúšťové body, známe tiež ako trigger points (TrPs), sú bežne uvádzané ako hlavná príčina svalovej bolesti a často sa s nimi pracuje v terapii myofasciálneho bolestivého syndrómu (MPS). TrPs sú popisované ako bolestivé uzlíky vo svaloch, ktoré môžu vyvolávať lokálnu alebo prenesenú bolesť. Avšak, napriek rozšírenej praxi využívania tejto teórie a rôznych liečebných postupov, niekoľko kritikov, ako sú John L. Quintner a Adam Meakins, upozorňujú v roku 2014/2015 svojimi článkami na to, že vedecký základ tejto teórie je veľmi slabý. Ich práce z roku zhŕňajú kľúčové problémy spojené s TrPs, ktoré stoja za to mať v povedomí. Na tieto kritické práce nadväzujú aj ohýbaci integrované hypotézy svojimi argumentmi. Počas krátkej chvíle si tak prostredníctvom svojej publikácie vymieňali názory - viac v článku nižšie.

História a teória spúšťacích bodov

Teória spúšťacích bodov, ako ju prvýkrát popísali Janet Travell a David Simons, zjednodušene predpokladá, že bolesť vzniká v dôsledku nadmernej svalovej kontrakcie, ktorá sa hromadí v často zle nazvaných "svalových uzliakoch". Tieto body sú vnímané ako malé, citlivé oblasti, ktoré spôsobujú bolesť buď priamo, alebo prenesene do iných oblastí tela. Táto teória viedla k rozvoju celého radu liečebných metód, ako je suchá ihla, hlboká tkanivová masáž a ďalšie prístupy zamerané na uvoľnenie TrPs.

Kritické body podľa Johna L. Quintnera

Jedna z najznámejších kritických prác o TrPs pochádza od Johna L. Quintnera a jeho tímu, ktorí tvrdia, že samotná existencia spúšťacích bodov nemá dostatočný vedecký základ. Vo svojej analýze uvádzajú, že TrPs sú skôr špekulatívnou konštrukciou, ktorá nie je podporená kvalitnými vedeckými dátami.Diagnostické problémy sú jedným z kľúčových bodov kritiky – rôzne štúdie uvádzajú, že ani odborníci nie sú schopní spoľahlivo lokalizovať TrPs, pričom diagnostické kritériá sa líšia medzi jednotlivými štúdiami. Vyšetrenie palpácií, používané na diagnostiku TrPs, je považované za subjektívne a nespoľahlivé.

Ďalšou kritickou oblasťou je absencia dôkazov o patológii. Histologické a biochemické štúdie nepriniesli jasné dôkazy o tom, že TrPs sú skutočné patologické entity. Výskumy skúmajúce TrPs pomocou MRI alebo EMG ukazujú nekonzistentné výsledky. Napriek pokusom vizualizovať TrPs neboli získané jednoznačné dôkazy o ich existencii.

Skeptický pohľad Adama Meakinsa

Meakins sumarizuje mnohé vyššie spomenuté na jednej stránke svojej práce. Ďalej poukazuje na problém zvaný pareidolie, čo je jav, keď terapeut verí, že nachádza niečo patologické, aj keď ide o normálne anatomické štruktúry. Toto presvedčenie je podľa neho umocňovaná osobnými preferenciami a očakávaniami terapeuta. Meakins tiež upozorňuje, že liečebné metódy ako suchá ihla majú iba obmedzené vedecké dôkazy a často majú krátkodobé efekty, ktoré možno vysvetliť placebo efektom alebo inými neurofyziologickými mechanizmami.

Zhrnutie

Obe štúdie dochádzajú k podobným záverom: teória TrPs je nedostatočne podložená vedeckými dôkazmi a mnohé otázky zostávajú nezodpovedané aj po veľkom riadku rokov, počas ktorých sa táto téma skúma. Existuje aj mnoho alternatívnych teórií ohľadom spúšťových bodov alebo svalových bolestí. Zaujímavé je, že Quintner a kol., najprv jednu teóriu vyvracia av závere svojej práce uvádza 2 iné teórie, ktoré však tiež nie sú celkom vedecky podložené. Kritické články teda mnohé vyvracia, alebo na mnohé upozorňujú. Zároveň však nepopierajú existenciu tuhých svalových snopcov alebo citlivých bodov, čo je tiež veľmi zaujímavý údaj.

Reakcia obhajcov integrovanej hypotézy

Dommerholt a Gerwin vo svojej práci z roku 2015 reagujú na kritiku Quintnera a jeho kolegov, ktorí spochybňujú vedeckú podstatu teórie spúšťových bodov (TrPs). Argumentujú, že Quintnerova analýza je zaujatá a neúplná, pričom prehliada množstvo štúdií podporujúcich existenciu TrPs a ich spojitosť s myofasciálnym bolestivým syndrómom (MPS). Dommerholt a Gerwin sa stavajú za to, že TrPs sú klinicky pozorovateľné fenomény a majú reálny fyziologický základ, ktorý bol podporený tak laboratórnymi, ako aj klinickými štúdiami, vrátane tých, ktoré využívajú ultrazvuk či elastografiu. Zdôrazňujú, že hoci vedecká teória TrPs ešte nie je plne rozvinutá, existuje dostatok dôkazov, aby nebola úplne odmietnutá. Kritika Quintnera je podľa nich založená na zastaraných štúdiách a neberie do úvahy moderný výskum. Dommerholt a Gerwin vyzývajú k ďalšiemu výskumu namiesto predčasného odmietnutia tejto teórie, čo považujú za kľúčové pre rozvoj liečebných metód zameraných na TrPs a MPS. Treba tiež dodať, že autori tohto článku sú tiež autori kníh o téme terapie TrPs (možný bias).

Aby sa čitateľ nenudil, tak na reakciu reakcie vyšla ďalšia reakcia od Quintnera a kolegov, v ktorej sa zamýšľa nad tým, či niečo zabudli. V tejto práci uznávajú efekty terapie TrPs nad úroveň placeba, ale stále spochybňujú dôležité aspekty integrovanej hypotézy.

Zamyslenie

Pre klinickú prax je kľúčové mať širší prehľad o tejto problematike, aj keď to môže kolidovať s našimi zažitými presvedčeniami. Kritické články a informácie neznamenajú, že by sme nemohli naďalej používať naučené techniky. Naopak, vďaka týmto informáciám si môžeme uvedomiť ich možné efekty aj nedostatky a dosahovať ešte lepšie a vyváženejšie výsledky v práci s pacientmi či klientmi.

Nutno pripomenúť, že od tejto doby vznikajú ďalšie zaujímavé vedecké články o tejto problematike - debata pokračuje! Tento komplexný pohľad nám teda umožňuje mať prehľad nielen o pozitívnych vedeckých poznatkoch, ale aj o kritike a obmedzeniach, ktoré sa s problematikou spájajú. Pokiaľ Vás zaujímajú ako teoretické, tak praktické informácie a skúsenosti zahŕňame do praxe, radi Vás uvidíme na našich kurzoch manuálnej terapie, kde sa venujeme okrem iného aj svalovým spou.

Úvodu do manuálnej terapie 21. storočia sme venovali aj toto edukačné video:

Zdroje:

QUINTNER, John L.; BOVE, Geoffrey M.; COHEN, Milton L. A critical evaluation of  point phenomenón.Rheumatológy, 2015, 54.3: 392-399.

MEAKINS, Adam. Soft > origin.British Journal of Šports Medicine, .

DOMMERHOLT, Jan; GERWIN, Robert D. Critical evaluation of Quintner et al: missing the point.Journal of bodywork and moving therapies, 2015, 19.2: 193-204.

QUINTNER, John L.; BOVE, Geoffrey M.; COHEN, Milton L. Response to Dommerholt a Gerwin: Did we miss the point?Journal of Bodywork and Movement Therapies, 2015, 19.3: 394-395.