KEĎ OPERÁCIA NEFUNGUJE

KTORÉ OPERÁCIE PRINÁŠAJÚ VIAC RIZÍK NEŽ ÚŽITKU A MALI BY SA PRESTAŤ VYKONÁVAŤ?

Čoraz častejšie sa ukazuje, že nie všetky operácie fungujú tak, ako by sme si predstavovali. Každý chirurgický zákrok so sebou nesie určité riziká, ktoré treba zvážiť. Dá sa povedať, že pri niektorých operáciách je ich prínos dokázaný približne rovnako ako pri stredovekom púšťaní žilou, a napriek tomu sa stále vykonávajú. Na vine môže byť nevedomosť alebo zabehnutý zdravotnícky systém. Preto by sme mali poukazovať na tieto neefektívne operácie a viesť o nich diskusiu.

Pozrime sa teraz na operácie, pri ktorých sa preukázalo, že nie sú účinnejšie než konzervatívna liečba alebo dokonca než tzv. falošné (placebo) operácie. Tento zoznam nie je zostavený na základe domnienok, ale na základe rozsiahlych štúdií a meta-analýz, ktoré môžu slúžiť ako kľúčový argument v diskusii o prevážení prínosu nad rizikami jednotlivých operácií.

Artroskopia kolenného kĺbu pri artróze

Artroskopia kolenného kĺbu z dôvodu degeneratívnych zmien patrí medzi najčastejšie operácie v ortopédii a v medicíne vôbec. Popularita tejto operácie neklesá, aj napriek tomu, že jej účinnosť bola vyvrátená viacerými štúdiami, napríklad štúdiou publikovanou už v roku 2002 v prestížnom lekárskom časopise New England Journal of Medicine (NEJM). (1)

V tejto štúdii bolo 180 pacientov s artrózou a bolesťami kolena náhodne rozdelených do troch skupín. V prvej skupine pacienti podstúpili artroskopickú operáciu, ktorá zahŕňala odstránenie voľných teliesok (débridement), očistenie kĺbovej chrupavky (chondroplastika) a odstránenie natrhnutých častí meniskov. V druhej skupine pacientov bol vykonaný výplach kĺbu (laváž), a v poslednej (placebo) skupine bola operácia iba simulovaná s analgéziou a vykonaním rezov (incízia).

Všetci pacienti mali rovnaké jazvy a nevedeli, do ktorej skupiny patria. Doktori, ktorí sledovali pacientov dlhodobo, taktiež nevedeli, kto bol v ktorej skupine (tzv. dvojito zaslepená štúdia). Sledovanie prebiehalo dva roky, počas ktorých nebol zistený žiadny rozdiel medzi sledovanými skupinami. U väčšiny pacientov došlo po zákroku k zlepšeniu, avšak toto zlepšenie bolo spôsobené len placebo efektom.

 

K rovnakému záveru dospela aj štúdia z roku 2008, ktorá zistila, že operácia neprináša žiadny prínos v porovnaní so štandardnou fyzioterapeutickou starostlivosťou u pacientov s artrózou kolena. (2) Prehľadový článok z prestížnej databázy Cochrane, ktorý skúmal súbor štúdií na túto tému, potvrdil neúčinnosť tejto operácie so „zlatou“ úrovňou dôkazov. (3)

Artroskopia kolenného kĺbu pri poškodení menisku

Po zverejnení predošlých štúdií sa objavila vlna kritiky, ktorá poukazovala na to, že štúdie neboli zamerané špecificky na pacientov s poškodenými meniskami. V roku 2013 preto vyšla ďalšia kvalitná placebom kontrolovaná štúdia, ktorá sa zamerala na pacientov s príznakmi lézie menisku potvrdenej magnetickou rezonanciou, bez výraznej artrózy. (4)

Kvalitu tejto štúdie dokazuje napríklad aj to, že zaslepení boli nielen pacienti a lekári, ale aj štatistici, ktorí spracovávali dáta. Výsledky štúdie opäť ukázali zlepšenie po operácii, no medzi skupinami, ktoré podstúpili skutočnú artroskopiu a falošnú operáciu, nebol žiadny rozdiel. Štúdia nezahŕňala pacientov s akútnymi léziami menisku, blokovaným kolenom alebo s léziami laterálneho menisku.

Tieto závery podporuje aj fakt, že lézie meniskov sa vyskytujú aj u asymptomatickej populácie (5) a ich výskyt nekoreluje s bolesťou či funkčným stavom kolena (6).

Vertebroplastika pri osteoporotických fraktúrach stavcov

Vertebroplastika môže slúžiť ako príklad operácie, ktorá bola spočiatku považovaná za úspešnú, ale s rastúcou kvalitou štúdií sa jej efektívnosť znížila. Od observačných štúdií cez nezaslepené štúdie až po placebom kontrolované, randomizované a dvojito zaslepené štúdie terapeutický efekt vertebroplastiky úplne zmizol. (7) Počiatočné nadšenie a predpojatosť doktorov a výskumníkov ovplyvnili pôvodné výsledky. Tento jav, nazývaný „decline effect“, sa objavuje aj v iných oblastiach vedy. (8)

Pôvodná účinnosť operácie dosahovala v roku 1998 90 % (9), ale s postupným zlepšovaním štúdií klesla na 24 % (10), až sa stala porovnateľnou s placebom. Najnovšie štúdie publikované v prestížnych časopisoch NEJM (11, 12) a Cochrane (13) potvrdili neúčinnosť tejto operácie.

Operácie bedrovej chrbtice pre degeneratívne zmeny

Existuje viacero operácií vykonávaných pri degeneratívnych zmenách v bedrovej chrbtici, ako je laminektómia, fúzia stavcov, intradiskálna elektroterapia (IDET) a artroplastika platničky. Tieto zákroky sú bežne vykonávané, aj keď ich účinnosť nebola plne preukázaná. (14)

Operácia ramena pri impingement syndróme a natrhnutí rotátorovej manžety

Operácie spojené s uvoľnením priestoru medzi akromionom a hlavicou pažnej kosti (akromioplastika) nepreukázali žiadny benefit oproti konzervatívnej liečbe. (19) To potvrdzuje aj štúdia z roku 2017 publikovaná v časopise Lancet. (20)

Záverom je, že operácie by mali byť starostlivo zvážené a overené dôkazmi pred ich bežným odporúčaním, aby sa predišlo rizikám spojeným s chirurgickým zákrokom.