V klinickej praxi sa bežne hodnotí anteverzia panvy v súvislosti s patológiami panvy, chrbtice a dolných končatín:
- Chybné držanie tela je spojené s mnohými muskuloskeletálnymi patológiami a súvisí s polohou panvy (Sahrmann, 2002).
- V klinickej praxi sa rutinne hodnotí držanie panvy v stoji, čo pomáha identifikovať možné problémy s chrbticou a periférnymi kĺbmi (Youdas et al., 1996).
- Predpokladá sa, že asymetria v panvových štruktúrach vedie ku kaskáde posturálnych kompenzácií, ktoré jedinca predisponujú k četným neuromuskuloskeletálnym dysfunkciám (Juhl et al., 2004).
- Prítomnosť asymetrie v nastavení panvy svedčí o sakroiliakálnej dysfunkcii (Freburger a Riddle, 1999) a menej špecifických lumbo-pelvických zraneniach u bežcov (Schache et al., 2000).
- Najbežnejšou technikou používanou na posúdenie asymetrie v postavení panvy je palpácia (Freburger a Riddle, 1999). Reliabilita (Potter a Rothstein, 1985; Freburger a Riddle, 1999) a validita (Preece et al., 2008) tejto techniky však bola spochybnená. Spochybniť sa dá tiež senzitivita a specificita tejto techniky vo vzťahu k špecifickým patológiám.
Použitie ručných kaliperov sa ukázalo ako alternatívna metóda hodnotenia na meranie asymetrie, než len palpácia. Tým sa eliminuje potreba vizuálneho odhadu a môžu sa získať spoľahlivejšie výsledky. Niekoľko štúdií použilo na meranie uhla sklonu panvy inklinometre. Krawiec et al. (2003) zistili veľmi dobrú spoľahlivosť pre palpačné meradlo PALM.
Zdá sa, že palpačné meradlo PALM poskytuje potenciálne spoľahlivé meranie sklonu panvy, ale čo ešte nebolo popísané, sú typické polohy panvy a stupeň asymetrie, ktoré existujú u asymptomatickej populácie.
V literatúre pre vyššie uvedené tvrdenia nebolo dostatok dát a tak sa Lee Harrington (2011) rozhodol zistiť typický uhol panvy u asymptomatickej populácie a tiež mieru asymetrie medzi stranami, ktorá môže v panve existovať.
Pánevný uhol bol meraný zisťovaním uhla od horizontály línie medzi SIAS a SIPS pomocou palpačného prístroja PALM (zloženého z inklinometra a 2 ramien kaliperu) u 120 zdravých probandov (65 mužov, 55 žien) s priemerným vekom 24 rokov.
U 85 % mužov a 75 % žien bola zistená anteverzia panvy (predný náklon), ktorý sa priemerne pohyboval v rozmedzí 6° - 7°. U 6 % mužov a 7 % žien bol zistený zadný náklon panvy, ktorý sa priemerne pohyboval v rozmedzí 2° - 3°. U 9 % mužov a 18 % žien bola zistená neutrálná pozícia.
Zdá sa, že určitý stupeň predného sklonu panvy (anteverzia) je typický pre asymptomatické jedince a že asymetria panvového uhla nie je jedinečným nálezom, ukazujúcim len na symptomatických jedincov. V závere diskusie Lee uvádza, že je potrebné dbať na opatrnosť pri obviňovaní anteverzie panvy z rôznych patológií, najmä ak je tento rozdiel len niekoľko stupňov.
Zdroj:
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21658988/