Pre chronické bolesti chrbta bolo tradične predpisované korekčné cvičenie, založené na dysfunkčnom pohybe. Sem môžeme zaradiť rôzne metódy, ktoré cielia na stred tela (core) s cieľom zlepšiť svalovú koordináciu. Súčasné chápanie bolesti naopak vníma bolesť ako „zážitok“ ovplyvnený radom biopsychosociálnych faktorov. V rámci tohto prístupu sa stretávame s indikáciou viac všeobecných cvičení celého tela. Aktuálne neexistuje zhoda na tom, ktoré cvičenie, či jeho dávkovanie je najlepšie, stále rastúce dôkazy potvrdzujú multifaktoriálnu povahu bolesti. Preto prístupy cvičení s cieľom „nápravy“ alebo „opravy“ nejdú ruka v ruke so zmieneným biopsychosociálnym modelom.
„Korekčné cvičenia sú podobne účinné ako všeobecné cvičenia či individualizované programy.“
Ako ale tieto programy pôsobia na ľudí? Ľudia môžu vnímať korekčné programy zamerané na trup ako predpis na riešenie mechanických faktorov súvisiacich so svalmi trupu – mnohí totiž už majú nejaké patoanatomické presvedčenia o svojej bolesti. Tieto presvedčenia môžu ovplyvniť ako správanie, tak zotavenie pacientov. Pre fyzioterapeutov je teda dôležité to, ako zvolené cvičenie pacient vníma v kontexte s etiológiou CLBP.
„Tak dlho sme ľuďom hovorili, že majú... zlé svalové súhry, slabý core, anteverziu panvy, zlé držanie tela,... až tomu začali veriť.“
Naopak, všeobecné cvičenia môžu byť pacientmi s CLBP negatívne vnímané, pretože pohyby, ako je flexia chrbtice, sú často, hoci neopodstatnene, démonizované. Existujú dôkazy o tom, že ľudia s CLBP môžu profitovať z cvičení, ako sú mŕtve ťahy, ktoré znižujú strach z pohybu. Je však potrebná edukácia, ktorá doplní zvolené cvičenia založené na postupnej progresii a vystavovaní sa záťaži/pohybu.
Ako ľudia s chronickou bolesťou chrbta (CLBP) vnímajú špecifické a všeobecné cvičenia?
Natoli a kol., 2024 v novej štúdii skúmali presvedčenia účastníkov s chronickou bolesťou chrbta (celkovo 94). Účastníci hodnotili nasledujúce cvičenia bez ďalšej edukácie:
- 5 špecifických
- 5 všeobecných
pričom vždy na obrázku videli počiatočnú a koncovú fázu pohybu.
Obrázok so špecifickými cvičeniami na stred tela:
Obrázok so všeobecnými cvičeniami:
Následne im boli položené ešte 3 otázky, pričom pri 2 z nich boli predložené aj špecifické alebo všeobecné cviky s otázkou: „Pokiaľ ide o predložených 5 cvikov, prečo si myslíte, že sú alebo nie sú prínosné?“ V poslednej otázke mali účastníci doplniť, kde získali informácie, na základe ktorých hodnotili v predchádzajúcich otázkach 5 a 5 cvičení.
Čo bol výsledok?
- Ľudia s CLBP vnímali špecifické cvičenia ako prospešnejšie.
- Svoje presvedčenia o prospešnosti týchto cvičení získali od zdravotníkov.
Výsledky tejto štúdie sú v súlade s výskumami poukazujúcimi na to, že ľudia s CLBP uprednostňujú konkrétnu diagnózu a plán liečby prispôsobený tejto diagnóze. Autori ďalej diskutujú, že ak dané cvičenie nie je v súlade s predchádzajúcim presvedčením jedinca, môže vyvolať negatívnu reakciu a zníženú adherenciu všeobecných programov. Navyše bol vo vnímaní daných cvičení zaznamenaný aj veľký nesúlad, čo opäť poukazuje na veľmi individuálne vnímanie bezpečnosti/prospešnosti týchto cvičení/pohybov.
Vnímanie lepšieho prínosu špecifického cvičenia ľuďmi s CLBP v tejto štúdii je tak opačné oproti literatúre, ktorá poukazuje na prínos všeobecných cvičení a odpútanie sa od biomechanického modelu bolesti. To znamená, že existuje nesúlad medzi presvedčením pacientov o výhodách určitého typu cvičenia pre CLBP a tým, čo ukazuje vedecká evidencia. Výsledky tejto štúdie navyše ukazujú, že niektorí ľudia s CLBP prejavujú obavy z flexie chrbtice bez ohľadu na spôsob cvičenia (všeobecný alebo špecifický prístup). To naznačuje, že ľudia s CLBP často potrebujú skôr špecifickú edukáciu a/alebo progresívny prístup založený na expozícii pri vykonávaní pohybov založených na flexii chrbtice v rámci cvičebného programu.
Je dobré doplniť, že ide o zahraničnú štúdiu, kde pojem „core“ alebo všeobecné cvičenia môžu znamenať niečo iné pre laika aj fyzioterapeuta. Rovnako je dôležité pripomenúť, že nemôžeme jednoznačne povedať, že by niektorý z cvikov bol lepší alebo horší. Táto štúdia skôr skúma presvedčenia účastníkov s CLBP, než aby odporúčala konkrétne cvičenia. Neprospešné presvedčenia o pohybe v súvislosti s bolesťou chrbta a o bolesti chrbta vo všeobecnosti však panujú aj na Slovensku a v Česku. Preto je dôležité brať tieto dáta do úvahy a klásť dôraz na edukáciu klienta a následnú spätnú väzbu, ako porozumel informáciám, čo môže súvisieť s adherenciou k vytvorenému programu a jeho účinnosťou.
Ak sme teda v priebehu predošlých rokov boli schopní s najlepším vedomím a svedomím naučiť ľudí chápať bolesť podľa staršieho prístupu, mohli by sme našou edukáciou „preučiť“ toto chápanie bolesti na modernejší biopsychosociálny model?
Zdroj:
