Na ľavej strane obrázku je znázornená schéma podľa Brodieho, upravená Castillo-Moralesom (1). Podľa tohto schématu si môžeme predstaviť súvislosť posturálnej stabilizácie so stabilizáciou dolnej čeľuste, ktorú možno využiť pri diagnostike a terapii porúch temporomandibulárneho kĺbu. Napríklad fyzioterapeut Mgr. Michal Truc z Centra pohybovej medicíny vyšetruje stereotyp otvárania úst aj v posturálne náročnejších pozíciách, ako je trojmesačná poloha na bruchu alebo na chrbte podľa vývinovej kineziológie.

Vplyv postúry na postavenie a vývoj dolnej čeľuste u detí skúmala štúdia z roku 2008 (2). Do štúdie bolo zahrnutých 23 detí s morbus Scheuermann, 28 detí s idiopatickou skoliózou a 68 zdravých detí ako kontrolná skupina. U všetkých detí bolo vykonané rádiografické vyšetrenie.

Zo štúdie vyplýva, že deti s morbus Scheuermann mali najväčší priemerný predkus (overjet) a prekus (overbite) a najmenšiu priemernú výšku ramien a kondylu dolnej čeľuste zo všetkých troch skúmaných skupín. Deti s idiopatickou skoliózou mali najväčšiu priemernú laterálnu odchýlku dolnej čeľuste.

V súvislosti s tým je v pravom hornom rohu znázornená schéma podľa Lippolda et. al (3), ktorý vo svojej štúdii dospel k podobným výsledkom. Na základe rádiografického vyšetrenia u 58 osôb zistil štatisticky významnú súvislosť medzi veľkosťou a sklonom dolnej čeľuste a zakrivením chrbtice v sagitálnej rovine. Na schéme sú znázornené dva krajné modely: u prvého má osoba zvýraznené lordotické a kyfotické krivky chrbtice, čo súvisí s kratšou dolnou čeľusťou a ventrálnym sklonom mandibulárnej roviny. Naopak osoba s vyrovnanými krivkami chrbtice v sagitálnej rovine má dolnú čeľusť dlhšiu a v horizontálnej polohe. Predpokladá sa, že väčšie zakrivenie chrbtice a predsunuté držanie hlavy v období rastu spôsobuje zvýšený ťah mäkkých tkanív na dolnú čeľusť, čo pribrzdí jej rast a zväčší jej ventrálny sklon (4).

V pravom dolnom rohu vidíte RTG snímky zo zaujímavej štúdie na myšiach o vplyve dentálnej oklúzie na postúru (5). Pätnásť myší bolo snímkovaných na RTG a následne im bola implantovaná 0,5 mm hrubá okluzná destička pod pravé horné stoličky. Po 7 dňoch bolo opäť vykonané RTG a nasledovalo vybratie destičky z pravej strany a nasadenie druhej na ľavú stranu. Po 7 dňoch bol vykonaný tretí RTG snímok.

Výsledkom zmenenej oklúzie bolo, že už po 7 dňoch došlo k vychýleniu chrbtice u všetkých testovaných myší. Vychýlenie stavca Th10 od vertikálnej línie dosahovalo v priemere 6 mm a krivka vychýlenia chrbtice myší bola podobná krivke pri idiopatickej skolióze u ľudí. Po nasadení druhej, korekčnej destičky, došlo k návratu k norme.

Časté odchýlky skusu sú tiež prítomné u osôb s idiopatickou skoliózou (6). Najčastejšie sa popisuje jednostranný predkus hornej čeľuste (unilaterálna Angleova trieda II), šikmý skus (crossbite) a laterálna deviácia dolnej čeľuste (posudzované podľa medzier medzi prvými hornými a dolnými zubami). Otázkou zostáva, či tento jav súvisí s príčinou vzniku, alebo je len dôsledkom idiopatickej skoliózy.

• Castillo-Morales R. Orofaciálna regulačná terapia metóda reflexnej terapie pre oblasť úst a tváre. Praha: Portál; 2006.
• Segatto E, Lippold C, Végh A. Craniofaciálne črty detí s deformitami chrbtice. BMC Musculoskeletal Disorders. 2008 Dec 22;9:169.
• Lippold C, Danesh G, Schilgen M, Drerup B, Hackenberg L. Vzťah medzi torakálnou, lordotickou a panvovou inklináciou a kraniofaciálnou morfológiou u dospelých. The Angle Orthodontist. 2006 Sep 1;76(5):779–85.
• Solow B, Kreiborg S. Natiahnutie mäkkých tkanív: možný kontrolný faktor v kraniofaciálnej morfogenéze. European Journal of Oral Sciences. 1977 Nov 1;85(6):505–7.
• D’Attilio M, R Filippi M, Femminella B, Festa F, Tecco S. Vplyv experimentálne navodenej maloklúzie na zarovnanie stavcov u potkanov: kontrolovaná pilotná štúdia. Cranio: časopis kraniomandibulárnej praxe. 2005 May 1;23:119–29.
• Saccucci M, Tettamanti L, Mummolo S, Polimeni A, Festa F, Salini V, et al. Skolióza a dentálna oklúzia: prehľad literatúry. Scoliosis. 2011 Jul 29;6:15.