Tento článok by nás mohol priviesť k zamysleniu nad tým, koľko času venujeme pomerne nepresnej diagnostike skapulárnej dyskinézy a následnému riešeniu tohto "problému" pri bolestiach ramien. Ak by v nás mal niečo zanechať, tak je to možno práve to, aby sme klientov nestrašili tým, že pokiaľ nebudú mať perfektnú stabilitu lopatiek, nemôžu ísť hrať squash alebo plávať. #nocebo #kinesiofóbia. Tiež by sme mohli zvážiť jednoduchší cvičebný plán.

Nedostatočná diagnostická presnosť pri vyšetrení lopatky

V roku 2009 McClure a kol. vydali štúdiu, v ktorej 6 fyzioterapeutov hodnotilo skapulárnu dyskinézu u 142 pacientov (bez bolesti), zaznamenaných na videu. Hodnotenie McClure testu bolo označené za slabé až stredne dobré – weak/moderate (kappa 0,48 – 0,61), ale aj tak bol test odporúčaný do praxe. (McClureho výsledky mohli byť ovplyvnené obhajobou vlastnej vyšetrovacej metódy – poznámka redakcie.) [1]

Podobnú štúdiu zopakoval v roku 2012 Todd S. Ellenbecker a kol., kde 4 fyzioterapeuti hodnotili 71 pacientov. Výsledky ukázali slabú relevanciu testu – kappa 0,12 – 0,21. [2]

V roku 2017 Plummer a kol. skúmali súvislosť medzi dyskinézou lopatky a bolesťou ramena, ako aj to, či vedomosť terapeuta o bolesti ovplyvňuje jeho hodnotenie dyskinézy:

• 135 pacientov (67 s bolesťou a rôznymi patológiami ramena, 68 bez bolesti) hodnotili fyzioterapeuti, ktorí buď vedeli o prítomnosti bolesti, alebo boli zaslepení. Použitý bol McClure test.
• Zistilo sa, že terapeuti, ktorí vedeli o bolesti pacienta, častejšie potvrdili prítomnosť dyskinézy lopatky ako terapeuti, ktorí o bolesti nevedeli.
• Nebol zistený významný rozdiel medzi skupinou s bolesťou ramena a skupinou bez bolesti. Autori teda tvrdia, že skapulárna dyskinéza môže predstavovať normálnu pohybovú variabilitu. [3]

Na pohyb lopatky vplýva množstvo faktorov

David D. Ebaugh a kol. v roku 2006 vo svojej štúdii demonštrovali vplyv únavy na kinematiku ramena. Únava svalov ramenného pletenca viedla k zvýšenému pohybu skapulotorakálneho komplexu a zníženej vonkajšej rotácii ramenného kĺbu. [4]

Stabilita lopatky - cvičenie

Teoretická súvislosť medzi dyskinézou a nestabilitou lopatky sa stala široko akceptovanou, hoci chýbajú jasné dôkazy. Kevin J. McQuade a kol. v roku 2016 ponúkli zaujímavý popis biomechaniky oblasti lopatky. [5]

V roku 2018 Hotta a kol. skúmali účinnosť neuromuskulárneho cvičenia u 50 pacientov s impingement syndrómom ramena. Po 8 týždňoch cvičenia došlo k významnému zlepšeniu oproti kontrolnej skupine. [6]

V roku 2020 Hotta a kol. porovnávali stabilizačné cvičenia s bežným posilňovaním periskapulárnej oblasti. Výsledky nepreukázali výrazný rozdiel medzi týmito dvoma skupinami v zlepšení bolesti, sily svalov alebo rozsahu pohybu. [7]

Zvyšuje dyskinéza lopatky riziko zranenia u športovcov?

Skapulárna dyskinéza nie je veľkým problémom u bežnej populácie, avšak u športovcov môže zvyšovať riziko zranenia. Hogan a kol. v roku 2020 vo svojej metaanalýze zistili, že existuje určité riziko, ale štatisticky nevýznamné. [8]

Scapula alata

Odstávajúca "winging" lopatka je zriedkavá a môže obmedzovať funkciu hornej končatiny. Mediálne odstávanie je spôsobené parézou svalu serratus anterior, a laterálne odstávanie môže byť spôsobené parézou trapeziového svalu. Elektromyografické vyšetrenie je nevyhnutné pre správnu diagnózu. Konzervatívna liečba je preferovaná v prvých 6 až 24 mesiacoch. [9]

Zdroje:

1) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2657031/

2) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22167659/

3) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28683230/

4) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16125416/

5) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26847012/

6) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29245139/

7) https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S2468781219304941

8) https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/0363546520968508

9) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19468892/