Každý model tohto stavu by mal ideálne vysvetľovať nasledujúce skutočnosti:
- Zvyčajne sa KRBS vyvinie iba u 0,5-2 % pacientov s úrazom/traumou.
- Niektorí pacienti s KRBS nemajú v anamnéze žiadne trauma.
- U každého pacienta sa môžu prejavovať iné príznaky, napr. teplá alebo studená končatina, edém, alodýnia, hyperalgézia, abnormálne potenie a zmeny na koži a nechtovej tkanine.
- KRBS je všeobecne takmer obmedzený na končatinu (hornú alebo dolnú) a príznaky (najmä bolesť) pri chronicite často postupujú proximálne, často až k ramenu/boku, ale nie ďalej.
- Aj keď sa KRBS javí ako neuropatická bolesť, väčšinou nereaguje na štandardnú liečbu neuropatickej bolesti.
- Floridná dystónia môže byť u časti pacientov charakteristickým znakom KRBS a často nereaguje na liečbu.
- Periférne príznaky KRBS v chronickej fáze ochorenia väčšinou slabnú a miznú, aj keď bolesť väčšinou zostáva.
V tejto štúdii z roku 2018 vychádzajú autori zo 182 zdrojov a prichádzajú so štvorkomponentovým modelom.
Navrhovaný model KRBS, znázornený ako časový priebeh homeostatických porúch:
- trauma tkaniva (červená línia)
- patologické spracovanie bolesti (modrá línia)
- autonómna dysregulácia (zelená línia)
- imunitná dysfunkcia (oranžová línia)
(U každého jedinca sa tieto štyri zložky môžu líšiť stupňom homeostatickej poruchy a relatívnym časovým priebehom aktivácie)
Grafické znázornenie celého procesu:
Imunitná odpoveď je riadená CNS.
(a) Trauma vedie k nocicepcii s aktiváciou mechanických receptorov v mieste traumy. Táto je prenášaná aferentnými nervovými vláknami (A delta a C vlákna) do dorzálneho koreňového ganglia (DRG) a do dorzálneho rohu miechy segmentálnym spôsobom. Signály bolesti následne vystupujú do mozgu, kde sa ďalej spracovávajú.
(b) Pri KRBS dochádza k patologickému spracovaniu bolesti v kortikálnych a subkortikálnych oblastiach mozgu.
(c) Sladenie spracovania bolesti s výstupmi z bazálnych ganglií na autonómne, endokrinné a motorické funkcie.
(d) Trauma a atrofia uvoľňujú DAMPs (molekulové produkty spojené s poškodením), ktoré sú zachytávané dendritickými bunkami, ktoré potom migrujú do regionálnej lymfatickej uzliny. Malý počet dendritických buniek prejde hrudným kanálom do krvného obehu.
(e) Za normálnych okolností sú dendritické bunky v lymfatických uzlinách udržiavané v stave imunitnej tolerancie inerváciou autonómneho nervového systému, najmä parasympatického nervového systému (PSNS), ktorý moduluje funkciu imunitných buniek prostredníctvom cholínergných protizápalových dráh. Autonómna nerovnováha (tj. v dôsledku zmenenej funkcie bazálnych ganglií a/alebo zvýšeného množstva cirkulujúcich katecholamínov a/alebo zníženého uvoľňovania parasympatika (PSNS)/vagového acetylcholínu) vedie k prechodu od imunitnej tolerancie k adaptívnej imunitnej odpovedi a imunitnej kaskáde, pri ktorej sa aktivujú T-bunky, B-bunky, dendritické bunky a makrofágy, ktoré uvoľňujú zápalové cytokíny (tj. TNFα, IL-1, IL-18).
(f) Tým sa spúšťa regionálna imunitná odpoveď s aktiváciou osteoklastov a monocytov a expanziou kolónií imunitných buniek, ktorá vedie k ďalšiemu sekundárnemu poškodeniu.
Text v tomto článku slúži skôr ako vodítko k aktuálnym informáciám pre tých, ktorí pracujú s ľuďmi s KRBS. Pre kompletné informácie odkazujeme priamo na zmieňovanú štúdiu z roku 2018, kde je všetko podrobnejšie opísané:
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0306987718305668?via%3Dihub#f0025
