Túto otázku si položili vo svojej štúdii z roku 2019 Waisman a Masharawi.
Pri bolestiach ramena často využívame ortopedické testy, pomocou ktorých sa snažíme odhaliť určitú patológiu v danej oblasti. Štúdie so zobrazovacími metódami však ukazujú, že mnoho prítomných patológií je asymptomatických. Tieto zobrazovacie metódy sa často používajú, ako zlatý štandard pri klinických testoch. Preto často môžeme spochybňovať diagnostickú presnosť týchto testov.
Vedci si do svojej štúdie vybrali tieto 3 testy:
- Neerov test (senzitivita 60 %, špecificita 58 %)
- Hawkins-Kenedy test (senzitivita 64 %, špecificita 48 %)
- Empty can test (senzitivita 88 %, špecificita 62 %)
Pri týchto testoch neboli nikdy predtým skúmané rôzne polohy pacienta pri ich využití. Hlavným cieľom štúdie teda bolo zistiť, či zmena držania tela pri sedení modifikuje provokáciu bolesti a úroveň bolesti počas vykonávania spomínaných testov u účastníkov s bolesťou ramena a degeneratívnymi léziami rotátorovej manžety (RCDT).
Sedemdesiat probandov bolo rozdelených do 2 skupín:
- 35 účastníkov s bolesťou ramena a RCDT diagnostikovaným ultrazvukom (veľkosť trhlín 1,0 +/- 0,5 cm)
- 35 kontrolných účastníkov bez symptómov
Všetci účastníci boli testovaní fyzioterapeutom na provokáciu bolesti (áno/nie) a úroveň bolesti (vizuálna analógová stupnica) pri všetkých 3 testoch pri sedení v neutrálnej polohe, zhrbenej polohe a vzpriamenej pozícii. Tieto pozície boli vybrané, pretože v predchádzajúcich štúdiách sa zistilo, že veľkosť subakromiálneho priestoru sa môže meniť v závislosti na pozícii tela. Ďalej bola meraná sila svalov ramena pomocou ručného dynamometra (iba v neutrálnom držaní tela).
Na uvedenom obrázku sú testy zoradené nasledovne: (A) Neer test; (B) Hawkins-Kennedy test; (C) prázdny môže test.
A aké boli výsledky?
V symptomatickej skupine preukázali všetky 3 klinické testy podobnú provokáciu bolesti a jej veľkosť pri všetkých 3 pozíciách sedu. Zmena držania tela u symptomatických účastníkov teda priamo neovplyvnila ani bolestivosť, ani jej veľkosť. Vedcom sa teda nepotvrdila hypotéza, že pozícia tela (napríklad znížením subakromiálneho priestoru) ovplyvní vnímanú bolestivosť. Svalová sila bola u symptomatických účastníkov nižšia oproti kontrolnej skupine.
Na základe tejto štúdie vedci uvádzajú, že v praxi nie je potrebná štandardizácia pozície tela pri použití týchto testov. V súčasnej štúdii veľkosť natrhnutia rotátorovej manžety ani nástup symptómov nekorelujú s mierou bolesti. Táto štúdia však zistila významnú koreláciu medzi zníženou svalovou silou v postihnutom ramene a jeho dysfunkciou. Vedci v závere uvádza, že tieto tvrdenia nemusia nutne platiť napríklad pri akútnych stavoch.
Všetko podrobnejšie v štúdii nižšie.
Zdroj:
WEISMAN, Asaf; MASHARAWI, Youssef. Doos altering sedenie posture má direct effect on clinic shoulder tests in individuals with shoulder bolesť and rotator cuff degenerative tears?. Physical Therapy, 2019, 99.2: 194-202.
