Hlavná stránka / Blog / Ostatné články a štúdie / AKO PREĽSTIŤ KŔČE?

AKO PREĽSTIŤ KŔČE?

20. 12. 2021 | Ostatné články a štúdie

Táto otázka často zaznieva v ordináciách fyzioterapeutov, odpovede sa však často líšia a laický názor býva zvyčajne nepresný. Pozrime sa na to, aký je súčasný pohľad vedy na svalové kŕče vyvolané cvičením.

Svalové kŕče sú pomerne častým problémom, ktorý sa objavuje hlavne pri vytrvalostných športoch. Aj keď boli prvýkrát popísané už pred viac ako 100 rokmi (4), ich príčina zostáva nejasná. V súčasnosti sú najčastejšie spomínané dve hypotézy vzniku kŕčov: 1) strata elektrolytov a dehydratácia organizmu, 2) zmenená neuromuskulárna kontrola svalu.

Prvá hypotéza, hoci je všeobecne viac známa, nemá vo vedeckej literatúre takmer žiadnu oporu. Vychádza hlavne z prípadových štúdií, kde kŕče boli pôvodne pripisované zvýšenej okolitej teplote alebo vlhkosti vzduchu a následnej dehydratácii. Štúdie na túto tému však nepreukázali súvislosť medzi vznikom kŕčov a vyššou teplotou prostredia alebo vyššou teplotou telesného jadra (5). Naopak, boli pozorované kŕče aj u plavcov vystavených nízkej teplote (6).

Predpokladalo sa, že by v etiológii kŕčov mohli zohrávať úlohu aj zmenené koncentrácie elektrolytov v krvi, napríklad chlóru, draslíka, horčíka alebo vápnika. Bola vykonaná séria štúdií, ktoré skúmali hladiny týchto elektrolytov u vytrvalostných športovcov pred a po športovej činnosti, a neboli zistené žiadne rozdiely medzi tými, u ktorých sa rozvinula kŕč, a tými, u ktorých nie. Navyše u športovcov, ktorí mali počas pretekov kŕče, nebola nameraná rozdielna koncentrácia elektrolytov pred kŕčmi a ihneď po ich odznení. Malý rozdiel bol pozorovaný v koncentrácii sodíka v krvi (natriémia), avšak u oboch skupín športovcov bola jeho hladina vo fyziologickej norme, a preto ju nemožno pripisovať klinickej významnosti (5, 7, 8). Hoci sa preukázalo, že experimentálne vyvolaná hyponatriémia spôsobuje generalizované kŕče, pot je u netrénovaných jedincov vždy hypotonický, a počas záťaže tak dochádza k vzostupu koncentrácie sodíka v krvi.

K tejto hypotéze tiež vyvstáva niekoľko nezodpovedaných otázok. Keby išlo o systémový problém, ako je možné, že by kŕče nepostihovali celé telo a trvali iba 1 – 3 minúty? A ďalej, ako by mohol strečing svalu alebo odpočinok pomáhať, keby príčina spočívala v nedostatku určitého minerálu?

Druhá hypotéza predpokladá, že za kŕčmi stojí zmenená neuromuskulárna kontrola v dôsledku únavy svalu. Pre túto teóriu hovorí fakt, že frekvencia výskytu kŕčov koreluje so subjektívne udávanou intenzitou záťaže u vytrvalostných športovcov (9) a tiež možnosť umelo vyvolať kŕč elektrickým stimulovaním aferentných vlákien zo svalových vretienok (Ia) (10). Zaujímavé je, že kŕče sa vyskytujú častejšie pri aktivácii svalu v skrátení, čo je pravdepodobne vplyv menšieho napätia vo svalovej šľache a tým aj menšej aktivity inhibičných aferentných signálov z Golgiho šľachových teliesok. Naopak, tento fenomén môžeme využiť pri terapii kŕčov, keď sval pasívne natiahneme a tým podráždime Golgiho šľachové telieska (11). Istú úlohu budú pravdepodobne zohrávať aj myofasciálne trigger pointy (MTrPs). Bolo dokázané, že po uvoľnení MTrPs v lýtkových svaloch suchou ihlou došlo k výraznému zlepšeniu nočných kŕčov v lýtkach (nocturnal calf cramps) (12) a tiež, že podráždením latentných MTrPs sa dajú vyvolať kŕče (13).

A aký je váš názor? Funguje vám u vašich klientov uvoľnenie MTrPs na zníženie výskytu kŕčov?

Za inšpiráciu ďakujem MUDr. Michalovi Procházkovi.

Prehľadové štúdie:

Zdroje:

Vplyv semaglutídu na redukciu hmotnosti a úľavu od bolesti pri osteoartróze kolena u osôb s obezitou: výsledky 68-týždňovej klinickej štúdie