Diagnostika osteoartrózy (OA) bedra - spoznáte ju podľa popisu?

V prezentovanej štúdii vedci hneď v úvode uvádzajú príklady dvoch pacientov (viď nižšie), u ktorých si pred prečítaním zvyšného textu môžeme skúsiť odhadnúť, či majú OA bedra:

Pacient 1:

Žena, 58 rokov

  • pociťuje bolesť v pravom slabine, ktorá sa za posledných 6 mesiacov nezmenila
  • je učiteľkou v škole a bolesť sa zhoršuje pri chôdzi po schodoch, čo jej sťažuje cestu do triedy
  • v porovnaní s ľavou stranou má pravé bedro zníženú pasívnu addukčiu a vnútornú rotáciu bedra

Pacient 2:

Muž, 60 rokov

  • stabilné, deväťmesačné bolesti v ľavom bedrovom kĺbe
  • za posledné 3 týždne sa však bolesť zhoršuje pri chôdzi
  • pri vnútornej rotácii nebola prítomná žiadna bolesť a pasívne pohyby pri klinickom vyšetrení sa nelíšili od pravej strany

Ak máte poznačený svoj odhad, môžeme sa vrhnúť na jadro príspevku. Na jeho konci uvádzame vyhodnotenie oboch pacientov podľa priloženej štúdie – zdroj 1.

Úvod
OA je invalidizujúce ochorenie, ktoré postihuje viaceré zložky kĺbov, vrátane kĺbovej chrupavky, subchondrálnej kosti a synoviálnej výstelky kĺbu. OA bežne postihuje bedrové a kolenné kĺby. Prevalencia symptomatickej OA bedrových kĺbov je u osôb starších ako 60 rokov - 6,2 %. Populačné štúdie naznačujú, že OA bedrových kĺbov je dvakrát častejšia u žien ako u mužov a existujú dôkazy, ktoré naznačujú silnú dedičnú zložku. S výskytom a progresiou OA dolných končatín je taktiež spojená napríklad obezita a história úrazu v danej oblasti.

Hlavným príznakom OA bedrového kĺbu je bolesť:

 

 

 

Chronická bolesť kĺbu je tiež spojená s centrálnou senzitizáciou na úrovni miechy a kortexu, čo môže viesť k prenesenej bolesti a dokonca aj k citlivosti vzdialenej od postihnutého kĺbu. Dlhodobá OA bedra môže tiež ovplyvniť chôdzu, a viesť tak k sekundárnym príznakom, ako je bolesť kolien a driekovej chrbtice.

Diferenciálna diagnostika
Diferenciálna diagnostika bolesti bedier zahŕňa bolestivý syndróm veľkého trochantera (nazývaný rôzne, napríklad aj laterálna bolesť bedra atď.), piriformis syndróm, zlomeniny, zápalové ochorenia (napr. reumatoidnú artritídu), driekovú radikulopatiu, nádory panvových kostí, osteonekrózu, insuficienčné zlomeniny panvy a meralgia parasthetica.

Bolesti bedier a/alebo slabín môžu byť prejavom aj nemuskuloskeletálnych stavov (napr. slabinová prietrž, intrapelvická patológia a aneuryzma brušnej aorty).

Najčastejšie používanou metódou na diagnostiku OA bedrového kĺbu je jednoduchý röntgenový snímok. Táto metóda síce priamo nezobrazuje kĺbovú chrupavku, ale môže odhaliť napríklad zúženie kĺbového priestoru, osteofyty, subchondrálnu sklerózu a subchondrálne cysty, a tiež vylúčiť alternatívne príčiny bolesti. Hoci je predozadný röntgen panvy lacný a jednoduchý, intraartikulárnu patológiu bedrového kĺbu možno niekedy diagnostikovať len klinickým vyšetrením.

 

 

Skoré rádiologické vyšetrenie môže byť potrebné iba v prípade, že je diagnóza neistá alebo vyžaduje potvrdenie pred začatím invazívnej liečby. Napríklad britský Národný inštitút pre zdravie a starostlivosť (National Institute for Health and Care Excellence) odporúča diagnostikovať OA bez zobrazovacích metód u osôb starších ako 45 rokov s bolesťou kĺbov súvisiacou s aktivitou, ale bez dlhodobej (30 minút) rannej stuhnutosti. Dlhodobá ranná stuhnutosť môže poukazovať na zápalovú príčinu bolesti, ako je reumatoidná artritída.

OA bedier, viditeľná na zobrazovacích metódach, je v bežnej populácii častá a často asymptomatická:

  • prítomnosť röntgenových nálezov svedčiacich o OA bedier nemusí vždy korelovať so symptómami [1]
  • iba 21 % pacientov s preukázanou OA bedrového kĺbu pomocou zobrazovacích metód trpelo bolesťami [2]

Klinické vyšetrenie je teda dôležitou súčasťou vyšetrenia, ktoré by malo predchádzať zobrazovaciemu vyšetreniu a obmedziť asymptomatické nálezy v oblasti bedra, ktoré môžu viesť k nežiadúcej liečbe.

Anamnéza
Faktory, ktoré nás najviac smerujú k OA bedra:

  • OA v rodinnej anamnéze (senzitivita 34 %; špecificita 84 %)
  • OA kolenného kĺbu v osobnej anamnéze (senzitivita 33 %; špecificita 84 %)
  • bolesť pri chôdzi po schodoch alebo z kopca (senzitivita 68 %; špecificita 68 %)
  • najväčšia bolesť lokalizovaná v mediálnej časti stehna (senzitivita 12 %; špecificita 98 %) – v štúdii sa vyskytovala len zriedka (u 2,7 % pacientov), ale mala najlepšie hodnoty LR

Faktory, ktoré nás môžu nasmerovať k vylúčeniu OA bedra:

  • vek – u mladších pacientov (vek < 60 rokov) je v porovnaní so staršími pacientmi menšia pravdepodobnosť, že budú mať OA bedra (senzitivita 96 %; špecificita 25 %)
  • prítomnosť rannej stuhnutosti (senzitivita 56–91 %; špecificita 41–67 %)
  • bolesti pri chôdzi (senzitivita 80–97 %; špecificita 12–34 %)
  • úľava od bolesti pri sedení (senzitivita 92 %; špecificita 33 %)

Posledné 3 body znázorňujú faktory, ktoré nepomohli identifikovať OA bedrového kĺbu u skúmaných pacientov.

Fyzikálne vyšetrenie
V prehľadovej štúdii boli nálezy fyzikálneho vyšetrenia pre identifikáciu prítomnosti OA užitočnejšie než anamnéza.

V štúdii vyšli najlepšie tieto testy (zoradené zostupne):

  • bolesť v zadnej časti bedra vyvolaná pri drepe (senzitivita 24 %; špecificita 96 %)
  • bolesť v slabinách pri abdukcii/addukcii bedra (senzitivita 33 %; špecificita 94 %)
  • slabosť abduktorov (senzitivita 44 %; špecificita 90 %)
  • znížená addukcia bedra (senzitivita 80 %; špecificita 81 %)
  • znížená vnútorná rotácia (senzitivita 66 %; špecificita 79 %) meraná goniometrom alebo v porovnaní s kontralaterálnou nohou

Testy, ktoré sa ukázali ako vhodné vodítko na vylúčenie OA bedra:

  • prítomnosť normálnej pasívnej addukcie bedra (senzitivita 80 %; špecificita 81 %)
  • prítomnosť normálnej pasívnej abdukcie (senzitivita 88 %; špecificita 46 %) [1]

 

 

 

Kombinácia nálezov
V jednej štúdii zistili a porovnávali kombináciu faktorov spojených s OA bedra:

  • vek nad 60 rokov
  • bolesť trvajúca dlhšie ako 3 mesiace
  • bolesť v slabinách
  • znížená vonkajšia rotácia
  • neprítomnosť zhoršenia bolesti pri sedení

OA bedra bola silne spojená s prítomnosťou 4 a viacerých nálezov, zatiaľ čo žiadny alebo 1 nález znamenal zníženú pravdepodobnosť OA bedra.

Rovnaká štúdia hodnotila kombináciu 7 faktorov pre ťažkú OA (minimálny kĺbový priestor menší alebo rovný 1,5 mm):

  • vek pacienta nad 60 rokov
  • citlivosť slabinových väzov
  • znížená vonkajšia rotácia
  • znížená vnútorná rotácia
  • znížená addukcia
  • kostné obmedzenie pri pasívnom pohybe bedra
  • slabosť abduktorov bedra

Prítomnosť 5 a viacerých nálezov vysoko naznačovala závažnú OA, zatiaľ čo u osôb s 3 a menej nálezmi bola pravdepodobnosť závažnej OA oveľa nižšia. [3]

Vyhodnotenie
Teraz sa vrátime k dvom pacientom, popisovaným na začiatku článku. Prehodnotili ste po prečítaní riadkov svoj názor, alebo ho upevnili?

Pacient 1
U 58-ročnej ženy sa vyskytla bolesť v slabinách (senzitivita 39 %; špecificita 74 %), ktorá pretrvávala dlhšie ako 3 mesiace (senzitivita 80 %; špecificita 38 %). Bolesť bola horšia pri chôdzi po schodoch (senzitivita 68 %; špecificita 68 %). Pacientka mala zníženú addukciu bedra (senzitivita 80 %; špecificita 81 %) a vnútornú rotáciu (senzitivita 66 %; špecificita 79 %). Celkovo autori článku uvádzajú, že na základe získaných informácií je vysoká pravdepodobnosť OA bedra.

Pacient 2
Šesťdesiatročný muž prišiel s bolesťou bedra, ktorá pretrvávala dlhšie ako 3 mesiace (senzitivita 80 %; špecificita 38 %). To môže byť interpretované ako zvýšenie pravdepodobnosti OA. Nálezy pri fyzikálnom vyšetrení však diagnózu OA bedrového kĺbu nepodporili. Neprítomnosť bolesti pri vnútornej rotácii a neobmedzený pohyb v bedre môžu znížiť pravdepodobnosť OA bedra na iba 5,3 %. Ak by boli urobené röntgenové snímky, je možné, že by odhalili náhodnú OA bedra, čo by mohlo zmiasť klinický obraz. U tohto muža by bolo potrebné dôkladne zvážiť ďalšie príčiny jeho bolesti v oblasti bedra, čo by malo zahŕňať ďalšie vyšetrenie v rámci prenesenej bolesti.

Jednoduché testy rozsahu pohybu v bedre a vyvolanie bolesti pri týchto pohyboch môžu pomôcť identifikovať pacientov, ktorí majú preukázanú OA bedra na zobrazovacích metódach. Najlepším fyzikálnym vyšetrením sa ukázal byť drep spôsobujúci bolesť zadnej časti bedra, ďalej bolesť pri abdukcii alebo addukcii, slabosť adduktorov a znížený rozsah pohybu do addukcie. Pozitivita týchto testov je silne spojená s OA bedrového kĺbu. Naopak, ak sú tieto testy negatívne, je potrebné ďalšie vyšetrenie. Pre diagnostiku závažnej OA bedrového kĺbu je najlepšia spočiatku kombinácia klinických testov a anamnézy. [1]

 

Zdroje:

  1. METCALFE, David, et al. Does this patient have hip osteoarthritis?: the rational clinical examination systematic review. JAMA, 2019, 322.23: 2323-2333.
  2. KIM, Chan, et al. Association of hip pain with radiographic evidence of hip osteoarthritis: diagnostic test study. Bmj, 2015, 351.
  3. BIERMA-ZEINSTRA, Sita MA, et al. Joint space narrowing and relationship with symptoms and signs in adults consulting for hip pain in primary care. The Journal of rheumatology, 2002, 29.8: 1713-1718.